Mikuláš Athanasov: Bronzový olympionik, ktorý sa nebál postaviť za pravdu

Zápasenie je olympijským športom a možno málokto vie, že aj medzi slovenskými (resp. československými) zápasníkmi máme olympijských medailistov. Jedným z nich bol aj Mikuláš Athanasov. Bol to nielen významný zápasník v gréckorímskom štýle, reprezentujúci nás na medzinárodnej úrovni, ale aj človek so zmyslom pre pravdu.

Detstvo a začiatky zápasenia

Mikuláš Athanasov bol rodák z Košíc. Narodil sa 28. novembra 1930 a zomrel 26. decembra 2005 vo veku 75 rokov. Miloval šport a ako prvý ho upútal futbal. Vo veku 10 rokov však presedlal na zápasenie. Vyučil sa za strojného zámočníka. Po skončení priemyslovky pracoval ako majster na železničnej stanici v Košiciach a zápasil za tamojšiu Lokomotívu.

Prvé úspechy:

• v roku 1943 získal medailu na maďarskom dorasteneckom šampionáte v Diósgyőri

• v roku 1947 sa stal šampiónom Slovenska v gréckorímskom zápasení 

• do národného tímu ČSSR bol zaradený v roku 1949

• v roku 1951 získal striebro na majstrovstvách ČSR

• v roku 1952 zvíťazil v ľahkej hmotnostnej kategórii do 67kg na výborne obsadenom medzinárodnom turnaji v Sofii

„Raz budem olympionikom“

Košická zápasnícka scéna má dlhoročnú tradíciu a Mikuláš Athanasov v nej zohral významnú rolu. Ako trinásťročný chlapec, ktorý prvýkrát vkročil do telocvične, počul od trénera pamätnú vetu: „Ak budeš makať, jedného dňa z teba bude olympionik.“ Slová, ktoré si zobral k srdcu a naplnil ich do bodky. Jeho zápasnícky talent a technika boli výnimočné.

Životný úspech - bronzová medaila na OH Helsinky 1952

Na Olympiáde v Helsinkách stál na stupni víťazov so slzami v očiach. Ale nie kvôli prehre, práve naopak. Bola to radosť z naplneného sna. Vo fínskej metropole po prvýkrát na Olympiáde štartovali aj reprezentanti Sovietskeho zväzu, takže konkurencia bola naozaj veľká. Athanasov po vynikajúcich výkonoch obsadil v hmotnosti do 67 kg tretie miesto za Safinom (ZSSR) a Freijom (Švédsko).

V tých časoch sa za úspechy na Olympiáde nedávali finančné odmeny, ani nejaké výhody v práci. Po návrate domov ho však v Košiciach nikto z funkcionárov neprivítal, ako keby na neho národ zabudol.

Zdroj: https://www.olympics.com/en/video/mikulas-athanasov-dan-karabin-and-julius-strnisko

Olympionik Majstrom republiky

Po návrate z Olympiády sa ešte trikrát sa stal Majstrom republiky v klube ATK Praha, v ktorom vojenčil a vyhrával významné medzinárodné turnaje. Jeho ďalším cieľom bola opäť Olympiáda, tentokrát v Melbourne 1956. Bol vo vynikajúcej forme a nielen on pomýšľal na medailu.

Krivda, ktorá všetko zmenila

Pred druhou Olympiádou ho však čakalo nepríjemné prekvapenie. Zo strany vedenia reprezentácie čelil nepravdivým obvineniam z účasti na stávkarských podvodoch. Do veľkej korupčnej aféry s ovplyvňovaním športových výsledkom boli zapojení niektorí československí špotovci, aj tréneri a funkcionári zápasenia. Athanasova tesne pred odletom vylúčili z reprezentácie. 

Hoci sa neskôr dokázalo, že nič neporušil, Athanasov sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru. Deň pred plánovaným odletom na Olympijské hry v Melbourne urobil rozhodnutie, ktoré zarezonovalo celou športovou scénou. Tento slovenský zápasník sa rozhodol necestovať. Vrátil reprezentačnú výstroj a písomne oznámil, že končí s reprezentáciou. Mal pritom iba 26 rokov a na konte už cenný bronz z Olympiády v Helsinkách 1952 v grécko-rímskom štýle.

Namiesto toho sa vrátil do Lokomotívy Košice, kde trénoval mládež a neskôr sa stal jedným zo zakladateľov Klubu olympionikov v Košiciach a členom Olympijskej spoločnosti Slovenska.

Zdroj: https://www.olympics.com/en/video/mikulas-athanasov-dan-karabin-and-julius-strnisko

Čím bol Athanasov výnimočný?

Mikuláš Athanasov vynikal medzi svojimi rovesníkmi a súpermi niekoľkými výnimočnými aspektami:

Technická vyspelosť

Na významnom medzinárodnom turnaji v Sofii v roku 1952 (pred OH) bol oficiálne vyhlásený za “najtechnickejšieho zápasníka” vo svojej kategórii do 67 kg. To svedčí o jeho precíznej technike a schopnosti taktického zápasenia, čo uznala aj medzinárodná komisia.

Mladý kapitán na Olympiáde

Napriek tomu, že mal len 21 rokov, bol na Olympiáde v Helsinkách v roku 1952 menovaný kapitánom československého reprezentačného tímu gréckorímskych zápasníkov. Tento status nie je len symbolický, odráža výrazné uznanie jeho vodcovských schopností a rešpektu medzi kolegami.

Pionier slovenskej gréckorímskej školy

Stal sa druhým slovenským (a zatiaľ posledným) zápasníkom s medailou v gréckorímskom štýle na Olympiáde. Nadviazal na predvojnový úspech Jozefa Herdu z roku 1936. Týmto bol priekopníkom slovenskej tradície v tejto disciplíne.

Univerzálny štýl – technika nad silou

Kým iní zápasníci tej doby sa spoliehali hlavne na fyzickú silu, Athanasov sa zasadzoval za čistú, technickú prípravu. Po roztržke v roku 1956 odmietol metódu "driny v lome" a uprednostnil tréning založený na zručnostiach. Hoci to stálo jeho miesto v národnom tíme .

Celkovo, jeho výnimočnosť spočívala v kombinácii technickej precíznosti, vedenia, a príkladného prístupu k zápasu, v kontraste s viac “hrubou silou” u iných. To ho vyčleňovalo ako elitného zápasníka svojej doby.

Hrdina, ktorý neuhol

Mikuláš Athanasov dokázal, že odvaha a česť nie sú len slová. Nezlomil sa pod tlakom autorít, a hoci za to zaplatil športovou kariérou, zostal verný svojim zásadám. Zomrel v roku 2005, no jeho príbeh zostáva inšpiráciou. Je dôkazom, že aj mimo zápasníckeho kruhu možno vyhrať, ak človek bojuje za správnu vec.

Športové úspechy Mikuláša Athanasova

Okrem bronzu z Olympiády v Helsinkách 1952 dosiahol Mikuláš Athanasov viacero pozoruhodných úspechov:

• trojnásobný majster Československa v grécko-rímskom zápasení (1951,1953, 1955)

• 7. miesto na majstrovstvách sveta 1955 v nemeckom Karlsruhe, kde sa stretol s elitou svetového zápasenia

• po ukončení kariéry sa venoval mládeži ako tréner v Lokomotíve Košice

• spoluzakladateľ a podpredseda Klubu olympionikov v Košiciach

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=hDQ_yMI9tEk

Mikuláš Athanasov bol jedným z mála slovenských zápasníkov s olympijským kovom. Jeho bronzová medaila z Helsínk v roku 1952 mu zabezpečila miesto medzi legendami slovenského zápasenia, resp. športu. Nadviazal na tradíciu úspešných zápasníkov z regiónu Košíc a prispel k rozvoju zápasenia na Slovensku. Jeho život bol príkladom športového majstrovstva, osobnej integrity a silného charakteru.

Autor: Gabriel Galeštok, Katarína Bačíková

© Autorské práva vyhradené.